Kekeke.
Žiadny crack pairing s Aholo-om sa nekonal. A hlodavec potreboval súrne aplikovať svoj nápad. Ryo/Sato nesklame. DDDDDDDDDD:
__________________
Cítim niečo vo vzduchu. Niečo sa v ňom vznáša, obklopuje ma v temnote noci bez mesačného svitu, niečo prichádza, niečo ťaživé, dusivé, ako jed, ktorý spôsobí, že akokoľvek krásny kvet vyschne a zomrie Alebo sa to snáď zakráda len do mojej mysle, mučiac moje bytie? Och bože, očakávajúc túto noc už dávno, dúfajúc, snívajúc, premárnil som svoju prvú a poslednú šancu?
Objímam vankúš, pozorujúc tiene, ktoré vrhajú objekty v hotelovej izbe. Cez pás mám prehodenú tenkú deku, nakoľko v tak teplej letnej noci nič iné nepotrebujem. A obzvlášť v tomto psychickom rozpoložení by bolo neefektívne pokúsiť sa obliecť, pozbierať svoje oblečenie, ležiace na zemi ako črepiny môjho šťastia. Nakoniec, načo zbierať kúsky minulosti? Čaká ma len sladký koniec na krídlach farebných tabletiek.
Spomienky sa premietajú ako tragický film s nádychom americkej romantiky. Súhlasili sme, všetci tvoji kamaráti, že ťa nenecháme v piatok večer samého a pôjdeme sa zabaviť. Spolu sme pešo prechádzali po slabo osvetlených uličkách, nasledujúc tvoje kroky, slepo ti dôverujúc. Držal si ma za ruku, bezstarostne si ma v dlhších intervaloch bozkával na líce.
Ty si si zábavu predstavoval v špinavom klube v podzemí, z ktorého na kilometer hučali gitary. Predstavoval si si zábavu s tvojou angličtinou v cudzine, medzi dlhovlasými snáď Fínmi alebo čo sa to tam zhromaždilo, nehľadiac na nás.
A zrazu si zmizol aj s Niim. Nechal si nás tam samých, aby sme sa sami vyhýbali všetkým narážkam, nie vždy v angličtine, občas v tej prekliatej reči, ktorej nikto z nás nerozumel.
Vrátil si sa a moje oči videli práve to, čo nikdy vidieť nechceli. Ako som len chcel zoškriabať ti ten posmešný úškrn z pier, keď si sa nakláňal k nášmu gitaristovi. V tej chvíli, ani keby si sa topil, nepodal by som pomocnú ruku – pretože bolesť, hoci neprejavená, rástla a tvoje klamstvá o tom, že ste sa boli len prejsť, ju znásobovali. Balíček klamstiev, previazaný stuhou falošných úsmevov, pripravený pre mňa, mi bol naservírovaný pod nos, no ja som viac nemohol dôverovať.
Bolo tak ľahké, zábavné nechať sa zviesť nejakému dlhovlasému Európanovi, nechať ho bozkávať ma s príchuťou alkoholu, cítiť zadosťučinenie v tvojom pohľade. Ale to nebolo pre mňa, nedokázal som so spomienkou na lásku v srdci cítiť teplý dych na krku a objatie sa stalo peklom, nie rajom.
Utiekol som, zbabelo, so slzami v očiach, ako Popoluška z bálu, nedbajúc na to, že si ma volal späť, nedbajúc na nebezpečenstvo, ktoré vystrkuje pazúry spoza každého rohu. Bolo mi jedno, kde skončím, len aby som nemusel viac znášať tvoju prítomnosť.
Spomínal som, ako som pred časom prvý raz zomrel v tvojom náručí. Realita sa rozplynula a jediné, čo zostalo, boli tvoje sladké lži. Každý dotyk sa vryl hlboko do môjho srdca, túžiacom presne po tom, čo si mi preukazoval – aj keď mozog sa bránil. Asi aj to bola chyba, ďalší omyl, ktorý si pre mňa prichystal škodoradostný osud.
Mal som utiecť, hoci neexistovala ľahká cesta, ako sa z toho dostať. Mal som utiecť pred svojimi citmi v záujme zachovania si zdravej mysle. Bola to moja konečná chyba, ligotajúca sa hviezda na pyramíde mojich omylov, veriť ti.
Boli to tvoje slová, ktoré ma tak očarili? Alebo snáď ma pohltila hĺbka tvojich očí, či si ma k tebe pripútali tvoje nežné bozky?
Kúsky zlomeného srdca sa povaľujú vedľa mňa, nechcené, opustené, zomierajúce pred mojimi očami. A tvoj denník leží tak blízko, že by som mohol natiahnuť ruku a zobrať si ho, prečítať si, či aj tým stránkam papiera si tak klamal o svojich citoch.
Ak ľahká cesta neexistovala predtým, teraz už neexistuje ani tá ťažká. Neexistuje východisko zo zlatej klietky, do ktorej si uväznil krehkého vtáčika. A to zvieratko, živočích zvyknutý na slobodu, chradne a umiera v oslnivom svetle.
Bol som len ďalší na tvojom zozname? Bol som len hračkou, ktorú odhodíš, keď vyrastieš a znechutí sa ti?
Cítiš to vo vzduchu? Ladne, potichu, ako mačka sa to zakráda do našich myslí – koniec toho, čo si ty nazýval láska. Končí sa, zomrela na vážne zranenia z tvojich klamstiev.
Dvere sa otvárajú, prinášajúc mojim očiam šok, ako ich oslepí ostré svetlo z chodby. Tvoje rýchle kroky budú tým posledným, čo budem za svoj život počuť. Sedatíva sa rozpúšťajú v žalúdku, prinášajúc so sebou smrtiace ticho pre moje srdce. Že to bolo patetické, zabiť sa pre nešťastnú lásku? Že si to nemyslel vážne? Vieš, ako ma tvoje slová vyčerpávajú v posledných sekundách života? Chápeš, že ak ma budeš objímať, zomriem ti v náručí, avšak tentoraz nie len tá hanblivá časť, ukrytá v nepriestrelnej ulite, ale tentoraz to bude reálna, nefalšovaná smrť? Keď ti ochabnem v náručí, vyžmýkaš si aspoň zopár falošných sĺz, aby si pokrstil novonarodenú mŕtvolu? Nie, nebozkávaj ma, nie som tvoj Endymion, od teba nechcem bozk na večnú dobrú noc. No tak, neplač, nestojím o tvoje slzy. Hej, a počkaj, prečo sa mi mení perspektíva? Prečo tak so mnou trasieš, chceš ma snáď zobudiť z večnosti? Ach, miláčik, to sa ti nepodarí, jediné, čo môžeš, je sľúbiť mi, že aspoň na hrob mi donesieš ruže.
St december 30, 2009 6:51 pm
Keď depresívne hovadiny sa píšu najlepšie... 
:D